Peter Kluvánek
Zaostrené na svetlo
Nobelova cena z fyziky v roku 2005 bola udelená trom vedcom za objavy v oblasti kvantovej teórie svetla. Polovicu ceny si odniesol Roy. J. Glaubner (USA), ktorý položil v 60-tych rokoch minulého storočia teoretické základy novej vednej disciplíny – kvantovej optiky. Experimentálni fyzici John. L. Hall (USA) a Theodor W. Hänsch (Nemecko) boli odmenení druhou polovicou „Nobelovky“ za dlhoročnú prácu na vývoji extrémne presnej metódy zisťovania frekvencie svetla – laserovej spektroskopie. [viac]

Peter Kluvánek
Čo všetko je rýchlejšie ako svetlo?
V roku 2005 sme si pripomenuli sté výročie vydania troch prelomových článkov, ktorými Albert Einstein zmenil fyziku aj svet. Najznámejším produktom bájneho roku 1905 je špeciálna teória relativity. Vďaka nej sme zistili, že nijaký hmotný objekt ani informácia sa nemôže pohybovať rýchlosťou väčšou ako svetlo. Vedci však poznajú procesy, pri ktorých sú takzvané nadsvetelné rýchlosti dovolené a vôbec neznamenajú narušenie teórie relativity. O niektorých z nich si povieme v nasledujúcom článku. A niečo si ešte necháme aj na pokračovanie. [viac]

Martin Plesch
Najprv teleportácia informácie a potom ...?
Spomínate si na vesmírnu loď Star Trek a vemsírny transportér, ktorý dokázal teleportovať ľudí aj materiál na neznámu planétu a späť? Teleportovanie ľudí ešte dlho bude sci-fi, ale teleportovanie častíc sa už dnes vedcom podarilo. Preto hovoríme o kvantovej teleportácii. Čo je to vlastne? [viac]

Peter Kluvánek
Prečo práve relativita?
Pre vznik každej teórie sú dôležité historické fakty a súvislosti (akýsi duch vtedajšej doby), ktoré nám umožňujú jasnejšie pochopiť, prečo vlastne daná teória vznikla a ako sa k nej vedci dopracovali. Aj my preto budeme podrobnejšie sledovať vývoj udalostí vo fyzike pred príchodom špeciálnej teórie relativity (ŠTR). Lepšie totiž spoznáme, prečo musela prísť práve taká zvláštna teória, akou ŠTR nepochybne je. A možno bude potom pre nás jednoduchšie prijať jej výsledky. [viac]

Peter Kluvánek
Existuje odstredivá sila?
Odpoveď na túto zdanlivo jednoduchú otázku začneme na začiatku samotnej fyziky. Tam stojí neochvejne Isaac Newtona, ktorého mechanika sa stala vzorom pre výstavbu ostatných vied. Mechanika vysvetľuje príčiny mechanického pohybu a jeho zmien. Pri mechanickom pohybe dochádza k premiestňovaniu telies. Takýto pohyb je vždy relatívny – určený vzhľadom na niečo, na nejakú vzťažnú, alebo súradnicovú, sústavu. Napríklad šofér auta nehybne sedí vzhľadom na sedadlo, ale pohybuje sa vzhľadom na strom, stojaci pri ceste. Potrebné je preto špecifikovať súradnicovú sústavu (SS), v ktorej pohyb určujeme. [viac]

Mario Ziman
Čo zapríčiňuje elektronegativitu?
Kvantovomechanický model atómu nám pomáha pochopiť podstatu Mendelejevovej periodickej tabuľky prvkov, ktorá je zobrazením periodického striedania sa chemických vlastností prvkov. Jednou z týchto vlastností je aj elektronegativita, ktorá je definovaná ako schopnosť atómu v molekule viazať k sebe elektrón.V periodickej tabuľke vidíme, že elektronegativita v nej narastá smerom doprava a klesá smerom nadol. Prečo je to tak? [viac]